To že si počas zimy môžeme kúpiť ovocie a zeleninu od výmyslu sveta a bez akýchkoľvek obmedzení, je pre človeka v dvadsiatom prvom storočí úplne normálna vec. V skutočnosti to však úplne normálne nie je. V decembri u nás nerastú paradajky a ani tekvice. Odkiaľ sa teda tento tovar berie? Z ďaleka preďaleka! Možno si poviete, že na tom v podstate nie je nič zlé. To ale bohužiaľ nie je pravda. Nízky, alebo dokonca žiadny obsah vitamínov, je pritom len začiatok všetkých negatív.
Paradajky z Belgicka a jablká z Talianska
Zelenina a ovocie, ktoré nájdete na našich pultoch v zimných mesiacoch pochádza z krajín, ktoré sú od nás vzdialené stovky, až tisícky kilometrov ďaleko. Tak napríklad paradajky pochádzajú najčastejšie z Belgicka, alebo Maroka. Jablká k nám pricestujú až z Talianska. Také zemiaky precestujú približne dvetisíc kilometrov a jarná cibuľka okolo šesťsto. Absolútnym rekordérom je „náš“ cesnak z Číny, ktorý na palube lodí, lietadiel a kamiónov prejde viac ako sedemtisíc kilometrov.
Smutná je najmä fakt, že zelenina i ovocie sú k nám dovážané aj v období, kedy máme dostatočné zásoby našich domácich potravín, teda na jar v lete a na jeseň. Nie je ničím zvláštnym, že napríklad v sezóne mrkvy, v obchodoch narazíte len na tú z Belgicka. Predajcovia a aj poľnohospodári argumentujú tým, že nedostatočná podpora zo strany štátu spôsobuje vysokú cenu týchto potravín. Preto ich ľudia nekupujú, a tak sa na pultoch našich predajní neobjavujú tak často, alebo len vo veľmi malom množstve.
Málo vitamínov nahrádza množstvo chémie
Zelenina a ovocie je zbierané ešte v nedozretom stave. Aby získalo svoju konečnú podobu v čase, kedy dorazí do našich obchodov, je neraz geneticky upravené. Z tohto dôvodu si kúpite červené paradajky, ktoré sú však tvrdé, bez chute a arómy. Ďalším negatívom je to, že počas celej prepravy sú potraviny doslova dusené rôznymi plynmi, ktoré sa postarajú o to, aby nedozreli skôr ako majú. Na tanieri vám tak končí zelenina, či ovocie plné chémie a bez žiadnych zdravých „vecí“.